Ako keď Galway napísal, že kompozitné lučište sa obaľovalo do brezovej kôry, aby nevyschlo, ostalo vláčne a pružné. Totálna blbosť, ktorá sa cituje ďalej a ďalej ľuďmi, ktorí nič o tom nevedia. Takýchto vecí je hromada, upravené a poprekrucované fakty.
Keď tam nájdeš perly ako:
"Tis byl vhodný k výrobě luků, protože obsahoval lýko, které odolávalo napětí"
"V bitvách Angličané využívali děti k tomu, aby sbíraly již vystřelené šípy"
alebo to s tým voskom, tak je hneď jasná dôveryhodnosť tvojho zdroja.
"Tis byl vhodný k výrobě luků, protože obsahoval lýko, které odolávalo napětí" - očividně tím myslela běl tisového dřeva.
"V bitvách Angličané využívali děti k tomu, aby sbíraly již vystřelené šípy" - no děti, byly to "mladíci" co spíš zásobovali lučištníky novými šípy ze zásob.
alebo to s tým voskom, tak je hneď jasná dôveryhodnosť tvojho zdroja. - toto jsem už popsal ....
Toto vyhlásenie je podrobnejšie rozobrané v knihe The English Bowman z 1801 - tá sa oplatí prečítať, veľa zaujímavých vecí. A jedna medzi nimi je, že šípy v tej dobe merali celé (aj s hrotom) a typicky mali 27".
Jako šípy z té doby +-1801 ? to se mi zdá dost málo i na tu předviktoriánskou dobu kdy byla lukostřelba jen zábavou.... je znám hrot?
S tou brezovou kôrou je to presne naopak - kompozitné luky sa do nej obaľujú, aby nenavlhli. Samozrejme sa predtým nechávajú (správne) aspoň pol roka vyschnúť. Turci nechávali dokonca 2 roky, flightové luky 3 roky. Ja nechávam aspoň 1/2 roka, ideálne 1 rok a viac. Ten mongolský luk, ktorý som sem dal je "sušený" skoro 1 rok.
Kašo, človek ktorý sa tomu rozumie vie ako to má byť správne, ale človek ktorý sa tomu nerozumie si to nedomyslí a vzniká zmätok. Takže pre oboch to má nulovú výpovednú hodnotu. Chcel som iba poukázať na to, že ak sú v texte takéto detaily nesprávne, ten človek nerozumie o čom píše. Takže aj keď nájdeš niečo "zaujímavé", bude to skôr nezmysel.
Oni ťahali tie luky pod bradu a ku tvári ako dnešní športoví lukostrelci. Pri výške 170cm dostaneš náťah cca 26", ja mám takto cca 27", takže je to ok. Najdlhšie šípy uvádza 29-30" (aj s hrotom), teda na náťah 28-29" ak je hrot cca 1". On tam hroty trochu popisuje, ale vôbec nie je jasné aké dlhé boli. Cca 1" mi príde ako dobrý odhad.
Tiež tam uvádza zmienku o Anglických armádnych šípoch, ktoré má v zbierke nejaký Mr. Waring a sú dlhé 28" z čoho je hrot 2". Ďalšou zaujímavosťou je, že píše o železnom šípe, ktorý vykopali z hradného priekopu Harwood castle, ktorý pravdepodobne slúžil ako dĺžkový štandard. Ten je dlhý 29" (aj s hrotom). To by súhlasilo s nariadením Edwarda III, kde sa uvádza, že šípy majú byť 3/4 "štandardu", ak je tento "štandard" Anglický yard - potom by boli 27" dlhé (bez hrotu) plus 2" hrot.
Nejprve si zjistěte fakta, potom je můžete překroutit dle libosti.
Mark Twain
Dal som to tu len pre zaujímavosť .
Do prírodných tetív sa mi moc nechce. Ale chcem skúsiť aspoň hodváb. Mám prírodný nefarbený špagát asi 1mm a zdá sa mi hodne pevný.
Inak 11 score (220yds = 200m) bola práve minimálna vzdialenosť na ktorú mohli strieľať muži nad 24 rokov clout za Henriho VIII s "light or pricking shaft". Takže s ľahkým alebo terčovým šípom. To sa dá s vhodným šípom streliť aj so slabším lukom, napr. 70lb, možno aj menej. Skôr ide o šíp ako o silu luku.
Dobrým lukom a BLBS je 90-100lb reálnych.
Nejprve si zjistěte fakta, potom je můžete překroutit dle libosti.
Mark Twain