Pappi napsal: ↑19 Lis 2019, 15:39
Jen by mě zajímaly výsledky toho testu...
Ja by som to v krátkosti zhrnul nasledovne. Na streľby bola použita moja kuša, cca 250lb. Spravil som aj šipky, pričom Lasky dodal hroty, no archeológovia mali pripravené svoje s ktorými sa v konečnom dôsledku strieľalo. Musím povedať, že boli spravené dosť zle (ťažké, zle nasadené hroty, tenké týbla, krátke letky z pier a pod....), ale po miernej korekcií to lietalo kupovidu dobre. Ťažký hrot (50g a viac) to asi zachránil a účel splnili.
Strielalo sa na zubársku želatínu (balistickú sa nedalo zohnať), potom na želatínu s plátnom, potom želatínu + plátno + prešívka + nitovaná krúžovka, a nakoniec sa na to dal aj kovaný plech 2mm hrubý nekalený, resp. skúšal sa aj 1.5mm kutý a kalený. Výsledky boli ako sme s Laskym očakávali. Nastrihnuté hroty sa pri streľbe na želatínu + plátno + prešívka + krúžovka správali v podstate ako normálne nenastrihnuté hroty, pričom "ranivosť" v želatíne bola o niečo vyššia. Pri streľba na plech sa hroty iba ohli do vnútra spoja a neulomili sa. Podotýkam, že sme špičky aj vyhli aby sa ulomili do opačnej strany, no vždy sa zatvorili naspäť dovnútra nástrihu. Jeden sme postupne narezali viac a viac až na hrúbku spoja iba 0.7mm a aj tak sa neulomil. Streľba na smrekovú forštu dopadla rovnako, hroty sa takmer ani neohli. Preto o teória o väčšej ranivosti v dôsledku zlomeného hrotu vnútri rany je nesprávna.
Na koniec sa testovala streľba na kameň z hradu, čo prinieslo prekvapivé výsledky. Osobne som si myslel, že horšie ako kalený plech už nemôže byť nič, no kameň ho prekonal. A tu prišlo pre mňa i Laskyho veľké prekvapenie, keď už druhý hrot (prvý odletel a nebol nájdený) sa odlomil ako čakali archeológovia a ostalo iba telo bez špičky. Spoj mal asi 2mm hrúbku v nástrihu. Aby sa overilo, či to nebola len náhoda, vystrelil som ešte niekoľko šipiek s rovnakým výsledkom
. Akurát posledný vystrelený hrot sa opäť iba zatvoril a neulomil. Takže sa podľa mňa hodnoverne preukázalo, že pokiaľ tie hroty na Rokštejne boli nastrihnuté ako ich interpretujú tamojší archeológovia, museli sa zlomiť pri dopade na kameň hradu. Z toho avšak ešte nutne nevyplýva, že tie hroty naozaj boli nastrihnuté, ale vyplýva z toho možnosť ich tak interpretovať.
Osobne mi stále nezapadá do tejto interpretácie to, že odlomených a nastrihnutých sa našlo 11ks, zatiaľ čo celý alebo ohnutý ani jeden. Ak si zoberieme, že by sa takýchto šipiek s nastrihnutými hrotmi vystrelil istý počet, tak istá časť z nich zasiahla cieľ, t.j. obecne zbroj a istá časť minula a z tejto časti opäť iba niektoré mohli zasiahnúť kameň (ostatné mohli skončiť v zemi za hradom, v dreve strechy a pod.). Archeologické vykopávky avšak poukazujú na to, že všetky nastrihnuté hroty skončili v kameni, čo je pre mňa prinajlepšom nepravdepodobné.
Vzhľadom ku veľkosti týchto nájdených hrotov by som povedal, že mohli byť aj do silnejších kuší ako som mal ja, príp. aj do hradobných kuší. Preto aby sa dalo jednoznačne preukázať že tie hroty nastrihnuté boli a všetky sa zlomili pri náraze by bolo nutné ešte použiť silnejšiu a väčšiu kušu.
Každopádne experiment záhadu nevysvetľuje (pre mňa teraz záhada skôr vznikla) a eventuálne použitie takýchto hrotov taktiež nie. Možno sa ku tomu vrátime v budúcnosti
. Rozhodne to bolo zaujímavé
.