kompozitný luk

[legolas380]

https://www.bamboo.sk/bambusove-tyce/?g ... _4EALw_wcB

btw. chcel som z tadeto objednavat drevo na yumi luk. ale to az neskor. zatial netusim aky bambus by tam bol vhodny

ale aj tak by som radsej zhanal javor na tvojom mieste. mozno nejaka pila by mohla mat, lesnici alebo aj na bazosi najdes klaty, pripadne dosky, uz len najst tu spravnu

[MarekT]

https://woodgears.ca/joint_strength/glue_methods.html
Test lepidla, pri rôznom tlaku a povrchovej úprave.
Prekvapilo ma že spoj, kde použil "spacer" aby malo lepidlo vrstvu 0.3mm bol najsilnejší. A to je obyčajné lepidlo na drevo, ktoré nie je určené na vyplňovanie medzier. Takúto hrubú líniu lepidla robia aj kórejci pri lepení rohoviny.

[MarekT]

Len taká sranda. Vytvoril som vo Virtualbow ako tak turecký luk. Použil som rozmery z Karpowitzovej knihy na 60-70lb luk a v programe som dostal silu 68lb. Stred ramená má 12,5mm - 5mm rohovina; 3.5mm drevo; 4mm šlachy.

Untitled-1.jpg (364.44 KiB) Zobrazeno 3397 x

[woodan]

ahoj, ten môj má zatiaľ 376g, dĺžka je nejakých 135 cm. Tá hmotnosť ešte pôjde dole...

Príliš ľahké. To bude mať 30lb. Ten môj má 700g. Pridaj mu šľachy.
BTW agát ako jadro do luku je "zaujímavá" voľba. Nevidím výhodu. Na pružnosti luku nepridá prakticky nič. Potrebuješ niečo čo sa hlavne dobre lepí a je flexibilné. Agát sa ani nelepí dobre ani nie je flexibilný (ak má porušené vlákna sa dosť štiepe).
[/quote]

Luk bol projektovaný na cca 40lb, ak bude slabý pridám ešte šľachy. Čo sa agátu týka budem ti oponovať. Čo sa týka pružnosti a flexibility je agát niekde úplne inde ako javor. Porušené vlákna znáša lepšie ako javor, s lepením agátu nie je najmenší problém. Spravil som veľa lukov z javoru a ešte viac z agátu, na dobrý agát nedám dopustiť, za mňa je to jedno z najlepších driev (ak nie najlepšie) aké tu na flaty máme (samozrejme musí mať potrebné parametre).

[dav1dMldc]

Len taká sranda.

Ja už som ten program už videl, ale ešte som to neskúšal. Vyzerá to fajn . Chcel som si skôr namodelovať luky na kuše. Počíta to aj relatívne predĺženie vláken / materiálu? Je to modelované pomocou konečných prvkov, nevieš náhodou?

Čo sa agátu týka budem ti oponovať...

Určite môžeš . Súhlasím, že agát je asi najlepšie drevo na flatbow, ktoré sa dá bežne zohnať. Keby nefretoval, tak je imho lepší ako osage.
K lepeniu: uváž nasiakavosť vody agátu a javora. Ak je agát už raz suchý, tak voda z neho stečie ani nemusí byť nalakovaný. Ja som kedysi skúšal lepiť šľachy na rôzne dreviny a potom ich odtrhnúť. Na javore držali veľmi dobre, dokonca sa drevo vytrhávalo. Na agáte držali naopak veľmi slabo. Kľudne sa dala odrhnúť celá vrstva nalepená na luku. To som tiež skúšal. Mal som takto rozrobený agátový šľacháč, ktorý som potom odvrhol a vrstvu šliach som jednoducho celú odtrhol a zrecykloval .
No a glej je naviac taký, že nenasiakava kapilárne do pórov alebo puklín dreva (narozdiel od vody alebo sekundového lepidla) a zmáča povrch veľmi špatne.
K pevnosti: Máš zrejme lepší agát ako ja a horší javor . Lepený luk z backingom z agátu s porušenými vláknami bych asi nerobil. A to agát by bol inak ako backing super, pretože je tuhý a pružný. Mne sa agátové luky štiepali na backu, keď som porušil vlákna, napr. aj z boku ak bola hrča zrovnaná. U javorového backingu sa mi to nikdy nestalo.
Aký najsilnejší luk si s porušenými vláknami z agátu / javoru spravil?
Ale stále nevidím výhodu agátu. Turci používali na ramená javor a to podľa mňa o niečom svedčí.
Ale uvidíš ako ti to dopadne. Môžeš potom zreferovať.

[woodan]

[/quote]
Určite môžeš . Súhlasím, že agát je asi najlepšie drevo na flatbow, ktoré sa dá bežne zohnať. Keby nefretoval, tak je imho lepší ako osage.
K lepeniu: uváž nasiakavosť vody agátu a javora. Ak je agát už raz suchý, tak voda z neho stečie ani nemusí byť nalakovaný. Ja som kedysi skúšal lepiť šľachy na rôzne dreviny a potom ich odtrhnúť. Na javore držali veľmi dobre, dokonca sa drevo vytrhávalo. Na agáte držali naopak veľmi slabo. Kľudne sa dala odrhnúť celá vrstva nalepená na luku. To som tiež skúšal. Mal som takto rozrobený agátový šľacháč, ktorý som potom odvrhol a vrstvu šliach som jednoducho celú odtrhol a zrecykloval .
No a glej je naviac taký, že nenasiakava kapilárne do pórov alebo puklín dreva (narozdiel od vody alebo sekundového lepidla) a zmáča povrch veľmi špatne.
K pevnosti: Máš zrejme lepší agát ako ja a horší javor . Lepený luk z backingom z agátu s porušenými vláknami bych asi nerobil. A to agát by bol inak ako backing super, pretože je tuhý a pružný. Mne sa agátové luky štiepali na backu, keď som porušil vlákna, napr. aj z boku ak bola hrča zrovnaná. U javorového backingu sa mi to nikdy nestalo.
Aký najsilnejší luk si s porušenými vláknami z agátu / javoru spravil?
Ale stále nevidím výhodu agátu. Turci používali na ramená javor a to podľa mňa o niečom svedčí.
Ale uvidíš ako ti to dopadne. Môžeš potom zreferovať.
[/quote]

Ahoj. S agátom som pracoval veľa a nesfretoval mi ani jeden kus. Bavíme sa o jadrovom dreve so širšími letokruhmi - úzke sú total na prd...S tvrdením že je to ako "náš osage" sa plne stotožňujem. So šľachovaním agátu som nemal najmenší problém, šľachy držali dobre, pre mňa jedno z najlepších driev na šľachovanie. Defakto, šľacha drží dobre na každom dreve, rohu atď. ak sa správne aplikuje. Snažím sa pri tvorbe luku neporušiť vlákna, takže s vyštiepovaním som zatiaľ problém nemal. Silné luky nerobím, z agátu spravíš aj 100lb flat ale načo, nikto to nechce...Z javoru som mal najsilnejší flat tuším do 70lb z agátu viac...aj tak som ich zoslaboval keďže to nikto ťahať nechcel. Turci používali na ramená spravidla to čo mali...keby u nich agát rástol použili by aj ten. Pred tým ako som začal robiť ten druhý kompozit, kde som použil agát som si spravil test v ohýbaní javoru a agátu. Pokusne som spravil jedno rameno o rovnakých rozmeroch a hrúbke. Obe ramená som skúšal ohýbať až po hranicu zlomenia. Javor toho veľa nezniesol a hneď setoval. Zlomiť ten agát takmer nešlo, aj po krutom zaobchádzaní končil len s miernym setom. Výsledok luku zreferujem. Takže na záver dodám len to čo už vieme, stále je to o dreve kus od kusu. Dobrý javor bude lepší ako zlý agát a naopak. Nezvyknem už luky pridávať do galérie, tu sa rieši hlavne ELB a na flaty je odozva slabá (okrem tvojich postrehov sa k tomu veľmi nevyjadruje nikto).

[MarekT]

Drevo úspešne ohnuté, bolo namočené 3 dni vo vode a 45min naparované. Použil som javor horský, Acer pseudoplatanus. Nabudúce sa už asi vykašlem na formu a skúsim to ohnúť ručne.
A na tie fyzikálne otázky nedokážem odpovedať

1632309335701.jpg (2.12 MiB) Zobrazeno 3263 x

[Jano]

Drevo úspešne ohnuté, bolo namočené 3 dni vo vode a 45min naparované. Použil som javor horský, Acer pseudoplatanus. Nabudúce sa už asi vykašlem na formu a skúsim to ohnúť ručne.
A na tie fyzikálne otázky nedokážem odpovedať

Zdravím všetkých,

Marek, testoval si nejako to drevo predtým ako si sa rozhodol ho použiť na jadro luku ? Aký hrubý bol ten strom a ako rástol ( rovno, alebo bol nahnutý ) a z ktorej časti kmeňa je to štiepnuté/vyrezané. Meral si aj SG ? Bol "polotovar" už presušený či čerstvý pred ohýbaním ? A zatiaľ posledná (dvoj)otázka - aké hrubé sú tie lamely ( na ramená aj na bashe ) - pásnicu si asi nepoužil ?
Dúfam, že som to so svojou zvedavosťou neprehnal a bude sa ti chcieť na všetko odpovedať .

David, Virtualbow vynesie do grafu napätia v ťahu/tlaku pre všetky vrstvy a predĺženie/stlačenie v percentách ( asi stačí to maximálne ) si z toho človek musí vyrátať sám ( ak to už autor nezaradil do novšej verzie než akú som používal ja asi pred rokom ). Použitá teória je podrobne popísaná na podstránke domovského webu ( odkazy dolu ). Tomuto som ja, bohužiaľ, veľkú pozornosť nevenoval, ale ty tam odpoveď na svoju otázku pravdepodobne nájdeš.
Neviem však, ako je to so spoľahlivosťou výsledkov, lebo keď som sa pokúšal ( opäť asi pred rokom ) namodelovať longbow, tak mi konce ramien vychádzali prihrubé. Zišlo by sa to znovu vyskúšať, ako to zodpovedá hotovým reálnym lukom.

[MarekT]

Nijak som drevo netestoval, je to javor a má v ramene dokonalo rovné vlákna, bez vady, to na 60-70lb luk musí stačiť
Strom mal asi 14cm priemer a myslím že to bol výmladok, hlavné kmene javorov tu vôbec niesu vhodné na luk, ani velké priemery, majú veľa sukov.
Rozštiepil som to na štvrťky a z jednej 1/4 som mal drevo na jedno rameno. 40mmx14mm. a bashe sú podobne. Po nalepení rohoviny ešte dolepím 2mm dreva aby mali aspoň 16mm hrúbku.
Pásovku som nepoužil, moja malá parkside surove drevo nezvláda, či pásnicu nemyslíš pásovu pilu ? Ale išlo to lahko opracovať s obojručným nožom a potom s lastovičkou. Iba som sledoval vlákna a mal hrúbku na mm presne aj bez merania. Vrchný letokruh som nechal neporušený a bude na bruchu luku.
SG odmeriam keď budem robiť warbow. Adam v knihe píše že 0.65 minimum, to sa mi zda vela. Pretože ak je to ovendry SG, tak sa tým vyluci kazdy javor. Rock maple má podla databazy 0.58

inCollage_20210925_162804336-min.jpg (614.82 KiB) Zobrazeno 3192 x

[Jano]

Pásovku som nepoužil, moja malá parkside surove drevo nezvláda, či pásnicu nemyslíš pásovu pilu ?

Vďaka za odpovede a obrázky. Takže, použil si spodnú časť kmeňa ( hneď od pílky nahor ) ? Keď si túto časť rozštiepal, všímal si si aj, ako sa jednotlivé štvrťky prehli ( domnievam sa, že z toho možno usúdiť, ktoré štiepy boli prípadne "ťahové", a teda vhodnejšie na jadro luku ) ? Tou pásnicou som myslel tenkú oceľovú pásku s dorazmi používanú na prenesenie ťahu z drevenej lamely pri jej ohýbaní vo forme. Keďže si ju nepoužil, tak si vlastne čiastočne otestoval použité drevo ( na ťah ). Pýtal som sa na to preto, lebo mám zlé skúsenosti s javorovým drevom - najprv som mal výborné drevo, ktoré sa perfektne ohýbalo ( čerstvé aj za studena ) a potom som dlho vláčil domov samé výborne vyzerajúce "krehotiny". Javor horský ( ak je dobrý v ťahu ) bude asi tým lepší na jadro luku, čím "nadpriemernejšie" ťažký sa ukáže. Adam asi použil SG pri 12 - 15 percentnej vlhkosti dreva. Na vojnový luk by bolo pravdepodobne možné použiť aj dostupné ťažšie druhy dreva ( ? mladý dobrý hrab, svíb, hloh ... ? ), keďže tu o rýchlosť ( s ľahkými šípmi ) až tak nejde .

Testoval niekto aj javor tatársky - ten sa spomína v knihách o tureckých lukoch ( lebo mi už rastie na dvore ).
Má niekto nejaký zaužívaný postup alebo návrh na testovanie dreva, ktorým sa zistí, či bude vhodné na jadro kompozitu ?

Rozhodol som sa celé jadro urobiť z jedného kusu dreva, dolepené sú už len siahy z javora.

Woodan, použil si neporušený agátový letokruh ( letné drevo ) na chrbát jadra tvojho luku ?

[woodan]

Ahoj, áno použil som letné drevo agátu, porušenie letokruhu minimálne. S javorom mám podobnú skúsenosť ako ty. Mal som pekný pružný ale aj úplne krehký a slabý. Javor potrebuje silnejšie letokruhy, z mojej skúsenosti čím širšie tým lepšie. Ak sú letokruhy úzke drevo je krehké, enormne setuje a je náchylnejšie na zlomenie. Keď som začínal robiť drevené luky javor bol môj najobľúbenejší materiál.

[MarekT]

Až tak na výber som nemal, ako vidíš na fotke, väčšina štvrtiek má zvlnené vlákna, tak som si z celej dĺžky stromu vytriedil tie rovnejšie na ramená luku.
Aha, už viem, chcel som tiež použiť pásnicu, ale len na to suché drevo čo som kúpil.
Čo sa týka iných drevín, tak ma napadá asi len jaseň. Videl som na Atarne pár tureckých lukov s týmto drevom v jadre. Hloh je hrčatý a hrab príliš skrútený.
Stačí ti na určenie šmykovej pevnosti poznať pevnosť v ťahu ? Niekde som čítal že je to 15%. Čo by bolo jednoduchšie otestovať, šmyk či ťah ?

[Jano]

Ahoj, áno použil som letné drevo agátu, porušenie letokruhu minimálne.

Woodan, VĎAKA - aj za potvrdenie mojej domnienky, že takto by bolo najvýhodnejšie využiť dobré kruhovito pórovité drevá - žiadne problémy s nehomogenitou materiálu pri ryhovaní ( ak sú vlákna rovné ). A robil si potom aj ryhovanie chrbta pred šľachovaním - asi to už nie je nutné, keď vlákna nie sú porušené ? Ja mám zásobu tvrdého jaseňa - väčšinou z krajníc z hrubých kmeňov ( keď ho rezali spolu s brestom, tak sa im zdalo, že do brestu ide pílový kotúč ako do masla ), z ktorého som si už zopár lamiel nachystal, ale asi len málo letokruhov bude dostatočne hrubých - väčšinu z nich by bolo treba zlepiť aspoň po dva, aby to bolo dosť hrubé na ohybné rameno luku. Inak, neviem prečo sa na fórach ( anglických ) nespomínajú krajnice, keď sa hovorí o lukoch z reziva, veď to je podľa mňa ideálny polotovar. Bohužiaľ, agát u nás veľmi nerastie - mám jeden "dovozový" kmienok, ale ten si šetrím, kým nadobudnem viacej praktických skúseností. Tiež som mal jeden z prvých serióznejších lukov z dobrého javora, ale až toľko skúseností s ním nemám, aby som vedel dopredu povedať, že ktorý kus bude dobrý a ktorý nie. Po rozštiepení kmienka skúšam odlupovať "načaté" vlákna a ak sa odlupujú dlhé ( tenké ) kusy, tak je predpoklad, že z toho niečo bude.

[Jano]

Až tak na výber som nemal, ako vidíš na fotke, väčšina štvrtiek má zvlnené vlákna, tak som si z celej dĺžky stromu vytriedil tie rovnejšie na ramená luku.

Marek, prepáč že na teba reagujem až dnes, ale to smolenie príspevkov mi trvá pridlho, takže včera som to už nestihol. Pýtal som sa preto, lebo v knihách sa odporúča používať len spodnú časť kmienka ( a keď som si pozeral tradičnú výrobu lubových košov, aj tam písali, že berú len spodnú siahovicu asi do 1,5 m dlhú z mladých kmeňov do priemeru 15 cm, lebo iné drevo už nie je dosť ohybné - ak sa dobre pamätám ). Z tejto časti kmeňa ( a potom z konárov ) je drevo vraj aj najťažšie.
Neviete niekto, prečo Adam v knihe odporúča rezať až 1 "lakeť" nad zemou ? Možno z takéhoto pňa lepšie vyrašia nové výhonky ?
Áno, pamätám sa na nejaké maďarské luky s jadrom z jaseňa, ale s letokruhmi orientovanými nastojato - to sa mi nejako veľmi nepáčilo. Spomínal som radšej len difúzne pórovité drevá, na ktoré môže človek natrafiť keď hľadá dobrý javor a ( skôr výnimočne ) sú tvarovo vyhovujúce.
Má niekto nejaký tip, kde by sa u nás dali nazbierať semená javora cukrového ? Už som naobjednával cez 600 kusov a vyrašili mi z toho 3 a rastie len jeden stromček .
Tieto vlastnosti dreva sa asi najjednoduchšie zisťujú ohybovým testom ( ale radšej štvorbodovým ako trojbodovým alebo tým z TBB1, ktorý používa Tim Baker, lebo tie sústreďujú najväčšie namáhanie do jedného bodu, čo nie je spôsob namáhania dreva v luku ).
Namáhanie v šmyku ( ako také ) asi u luku netreba veľmi brať do úvahy, lebo to sa kritickým spôsobom prejavuje len u relatívne hrubých ( v pomere ku dĺžke ) nosníkov a naviac konce ramien luku ( kde by sa poškodenie materiálu najčastejšie mohlo prejaviť ) sú už relatívne málo namáhané oproti strednej časti ramena. Asi najdôležitejšie je zistiť aké najväčšie predĺženie v percentách ešte vlákna dreva znesú ( pred prasknutím alebo do akceptovateľného "setu" ) aby sa potom táto hodnota neprekročila pri dizajnovaní luku ( napr. vo VirtualBow-e ). Ale - pokiaľ možno - nemala by to byť nejaká veľmi zložitá procedúra.

[woodan]

Myslím si že z tých lukov netreba robiť zbytočnú vedu....Všetko v tomto smere už vymyslené a objavené bolo. Maďari tie kompozity dokonca robili aj z vŕby. Nájdi lepší javor a pusť sa do práce, zbytočným teoretizovaním sa okrádaš len o čas a toho nikdy nie je dosť